Mykologická poradňa

Hľadám kontakt na RNDr.A.Ginterovú, autorku knihy Pestujeme huby, Priroda, 1986.

Dr. Ginterová býva v Bratislave na Račianskej ulici, presné č.d. neviem, ale je v telefónnom zozname pod manželovým menom.

Má Slovenská mykologická spoločnosť vlastnú www? Ak áno, akú má adresu.

Vlastnú stránku nemá, ale informácie o nej možno nájst napríklad cez www.zoznam.sk pod heslom botanika.

Môže sa stať, že po uskladnení šampiónov v papierovom sáčku v chladničke sa za niekoľko dní huby pokazia (uschnú) alebo dokonca stanú sa jedovatými?

Áno, stať sa to môže, príznaky toho, že huby sú skazené sú: Stmavnutie a zhnednutie dužiny, slizký povrch húb, zmena vône. Obsušené huby nemusia byť nutne skazené, pokiaľ si zachovávajú príjemnú hubovú vôňu.

Mám k dispozícii velkú pivnicu, chcela by som sa spýtať, aké huby je vhodné pestovať v pivničných podmienkach a čo je k tomu ešte potrebné.

Záleží na tom, či máte v pivnici okná, alebo nie. V tme sa dajú pestovať napríklad pečiarky, nie je to však ľahké. Hlivu ustricovitú a húževnatec jedlý je ľahšie pestovať, ale potrebujú denné svetlo.

Hliva obsahuje penicilín? Mám príbuzného, ktorý je alergický na penicilín a po požití tejto huby sa mu dostavili alergické príznaky.

Hliva penicilín neobsahuje, ale pleseń z ktorej sa vyrába penicilín je takisto huba ako aj hliva a je teda pravdepodobné, že obsahujú niektoré rovnaké alergény.

Potrebovala by som zistiť niečo o hube Ochratoxín A. Kde by sa to dalo zistiť?

Ochratoxín A nie je huba, ale jed, mykotoxín, ktorý tvoria niektoré nižsie huby (najmä plesne rodu Aspergillus a Penicillium). Potraviny napadnuté týmito plesňami sa stávajú tiež toxickými. Ochratoxín A je mimoriadne nebezpečný, poškodzuje pečeň, obličky a má aj karcinogénne účinky. Najčastejšie sa vyskytuje v kávových zrnách, obilninách a kukurici.

Podrobnejsie sa o nom dočítate najskôr v niektorej učebnici potravinárskej chémie a biológie.

O akú hubu sa jedná ak sa hovorí o 'čínskej hube'?

Čínskych húb je viac:čínske čierne huby mu-er to je uchovec bazovýšii-take je húževnatec jedlýenoki-take je plamienka zimnáJe ich ešte viac druhov, ale toto sú najbežnejšie.

Cez víkend som našiel zopár hríbov smrekových, ktoré však už boli zmrznuté. Aký je váš názor na upotrebenie takýchto húb?

Nemali by sa už upotrebovať, ale ak, tak potom okamžite udusiť, uvariť, ale nesušiť.

Poprosila by som Vás o rady pri pestovaní hlivy. Zatiaľ s tým nemám žiadne skúsenosti, veľmi by som uvítala podrobný návod.

Hlivu ustricovú možno pestovať na drevených klátikoch, alebo na pilinách slame, kukuričnom šúpolí, či odrezkoch z viniča, alebo inom materiáli, ktorý obsahuje celulózu. Ak pestujeme na klátikoch, ak tieto navŕtame vŕtačkou, alebo narežeme pílou a do dier, či zárezov vložíme kúsky sadby (dá sa kúpiť u pestovateľov). Ak pestujeme na inom, drvenom materiáli, tak ten najprv dôkladne sparíme vriacou vodou, alebo inak tepelne vysterilizujeme, naplníme do igelitových vriec a po vychladnutí doň namrvíme sadbu. Klátiky, alebo vrecia umiestnime na svetlé a chladné miesto, ale nie na mráz ani na priame slnko. Ideálny je tieň a teplota 10-15 stupňov. Po niekoľkých týždňoch obsah vreca prerastie biele podhubie a pod igelitom vidno základy mladých plodničiek. v tých miestach igelit narežeme, aby mohli plodnice vyrásť von. O klátiky sa veľmi netreba starať, len ich občas vlhčiť, prerastanie však trvá dlhšie, ale zato aj rodia dlhší čas.

V starej smrekovej hore som našiel na jednom mieste viac modrákov - sinákov, všetky až na jeden mali klasické sfarbenie - tmavý olivovohnedý klobúk s červenými rúrkami na spodu klobúka a hlúbikom sýto žltým s červenou sieťkou na vrchnej časti. Jeden sa odlišoval, klobúk bol trošku bledšieho odtieňu - olivovo hnedý, zamatový, zo spodu sýto červené rúrky a sýto žltý hlúbik bol potiahnutý do fialova sfarbenou sieťkou. Po reze všetky rovnako rýchlo modreli. Je aj tento čiastočne odlišný hríb synák ?

Je to veľmi pravdepodobné, pretože hríb siný je veľmi premenlivý druh, niekedy v jeho sfarbení prevláda červená, inokedy hnedá, alebo žltá. Je však možné, že išlo aj o niektorú zo vzácnejších hríbovitých húb, tie však väčšinou nerastú v smrečinách ale v teplých dubových lesoch na juhu.