Mykologická poradňa

Vážení, zajímalo by mě jak vypadá Russula agglutina, jaká je to holubinka (celý název pokud možno český), a jestli nevíte kde bych nalezl její fotografii. Předem děkuji.

Fotografiu ani český názov sa mi nepodarilo nájsť, jedná sa zrejme o juhoamerický druh, pravdepodobne s halucinogénnymi účinkami.

Nikde som sa nedočítal o rýchlosti rastu húb. Za aký čas vyrastie huba od rozsypania výtrusov? Po akom čase po daždi sa huby objavujú?

Plodnice húb sa môžu objaviť za veľmi rôzny čas od napadania výtrusov do pôdy a ich vyklíčenia. Závisí to najmä od podmienok prostredia. Mycélium (podhubie) sa totiž v pôde začne rozrastať okamžite, plodnice však vytvorí, len ak sú vhodné podmienky, čo môže byť o niekoľko dní, ale aj rokov. Po daždi sa prvé objavujú drobné plodnice prilbičiek a peniazoviek, často už niekoľko hodín. Hríbovité huby, začínajú vytvárať plodnice 3 až 7 dní po daždi, ale nie je to pravidlom, závisí to od množstva faktorov, ktoré často ani nepoznáme.

Moja mama ma nasušene asi 3kg kvalitných húb (bez červíkov, čiste atd.) najmä dubákov + rôzne druhy, ktoré zbiera v ochrannom pásme Muranskej planiny (Nar. park),ktore by velmi rada predala, ale nevie komu a za koľko. Ak by ste nam vedela poradiť, nesmierne by ste ju potešili. Ďakujem.

Bohužiaľ, asi vám veľmi neporadím, ale skúste sa obrátiť na pána Dohányosa /firma FLASHCO/ na adrese Nová 25, Galanta 924 00. Ak aj ich firma huby od súkromníkov nevykupuje, možno bude vedieť o niekom inom.

Niekde som počul, ze existuje súvislosť medzi fázami mesiaca a výskytom húb. Môže byť na tom niečo pravdivé?

Nie je to vedecky podložené, ale dlhoročné skúsenosti hubárov dokazujú, že ak sa blíži spln mesiaca, rozhodne sa vyplatí ísť do lesa. Samozrejme, ak je napršané.

Nemáte k dizpozícii mapu výskytu infikovaných kliešťov na Slovensku?

Mapu výskytu nemám, je rozdiel, či ide o infekciu kliešťovou encefalitídou, alebo boreliózou. Územie Slovenska je však natoľko zasiahnuté, že takmer všade, kde sa kliešte vyskytujú hrozí možnosť nákazy. Kliešte uprednostňujú najmä listnaté lesy, v severnejších oblastaich sú zriedkavejšie.

Čo je to kumkvat?

Kumkvat - ak je myslené ako výslovnosť z kumquat, je ovocie a nemá nič s hubami. V prípade záujmu pozri : http://www.wegmans.com/kitchen/ingredien... odpoveď ďakujeme Soni.

Je dubák druh hríbu? Neviete náhodou jeho anglický názov?

Dubák patrí medzi hríbovité huby (také ktoré majú na spodku klobúka rúrky a nie lupene), jeho anglický názov je Cep, alebo Penny Bun.

Akým spôsobom je u nás možné pestovať (na akom dreve) hubu sii-take (húževnatec jedlý)? Kde je možné kúpiť, koľko stojí materiál pre jej pestovanie? (U nás ju skúšajú pestovať v bani Nováky).

Húževnatec jedlý sa dá pestovať aj u nás, na bukových klátikoch. Doporučujem preštudovat si knihu: Ginterová: Pestujeme huby, Príroda, 1985, kde je podrobne opísaná technológia pestovania. Sadbu sii-take zrejme na Slovensku nezoženiete, v čechách ju ponúka firma AMANITA, Dejvická 6, Praha,160 00, o inej firme neviem, a nemám predstavu, koľko môže stát sadba.

Potreboval by som nejaké informácie o hube tibetskej.

Takzvaná tibetská huba sa skutočne pestuje v čerstvom neprevarenom mlieku, ktoré sa musí každý deň vymieňať. Pripisujú sa jej mnohé liečivé účinky, okrem iného úprava krvi, imunity a protirakovinové pôsobenie. Pokiaľ viem, oficiálne sa nedá zohnať, iba ak od priateľov a známych.

V masážnej doske sa objavilo viacero otázok na problematiku hľuzoviek. Ako je to teda s ich pestovaním a konzumom?

Hľuzovky sú mykorízne huby, ktoré rastú naviazané na korene listnatých stromov, najmä dubov. Podobne ako dubáky ich teda môžeme pestovať len tak, že pestujeme duby. A to presne ponúka dr.Khanaga v článku, ktorý odporúča Rado. Môžete si uho objednať sadenieku duba, ktorá má na koreňoch naočkovanú kultúru hľuzoviek a po troch rokoch pestovania tohto duba údajne môžete očakávať prvú úrodu (asi 50-100g) hľuzoviek. Každý záhradkár však vie, že ani mrkvu nie je celkom jednoduché vypestovať, čo teda také hľuzovky. Celý tento systém môže fungovať, ale treba vedieť že: v prvom rade musí prospievať strom, na ktorého koreňoch hľuzovky pestujeme. hľuzovky (a napokon ani duby) neprospievajú rovnako dobre na všetkých typoch pôd a vo všetkých nadmorských výškach. Úspech možno očakávať len v teplejších oblastiach a najvhodnejšie sú pôdy s obsahom vápnika. hľuzovky sa zberajú iba v presnom období konzumnej zrelosti, kedy majú svojú preslávenú arómu. Nie je však jednoduché zistiť, ktorá z plodníc ukrytých až 30 cm v zemi je práve v štádiu konzumnej zrelosti. Na tento účel slúžia psy alebo ošípané, ktoré sa dajú vycvičiť tak, že vôňu zrelej plodnice zacítia aj cez hrubú vrstvu pôdy. Aj napriek uvedenému, pokusy s pestovaním hľuzoviek iste stoja za to, vei sa jedná o jednu z najdrahších potravín na svete. U nás sa občas objavia plodničky naložené v olivovom oleji a jedna hľuzovka veľkosti lieskového orieška vyjde na 800 –1000 Sk. A recepty? Hľuzovky sú také vzácne, že sa väčšinou nakladajú do olivového oleja a na dochucovanie pokrmov sa potom používa len ten olej. Pre tých, ktorí však majú hľuzoviek toľko, že neviedia čo s nimi ponúkam recept z knihy Houby jedlé a jim podobné jedovaté od J.Bezdika z roku 1901:Kuřata s lanýži. Recept na lanýžovou paštiku z 1 kg dobrých, pečlivě očištených lanýžú radšej ani neuvádzam.